Nabíjacie stanice pre elektromobily. Na Slovensku vám “šťava” určite nedôjde

Elektromobilizmus je v posledných rokoch highlightom nielen medzi automobilovými nadšencami, ale aj v medzi odbornou, no i časťou laickej verejnosti. Predstava ekologického a najmä lacného jazdenia zaujme určite nejedného majiteľa auta, ktorý auto využíva častejšie ako dvakrát do roka. Elektromobily pritom na trhu nie sú žiadnou novinkou. V rozmeroch súčasného ošiaľu sa zdá až neuveriteľné, že začiatkom 20. storočia mali dokonca elektrické autá oproti autám so spaľovacími motormi výrazne navrch.

O boji s poverami

Od ich novodobého uvedenia na trh sprevádza automobily na elektrický pohon množstvo dohadov, nepresných informácii, či doslova mýtov. Potešiteľnou správou je, že inžinierom a vývojárom sa postupne darí všetky (domnelé i reálne) nedostatky elektromobilov úspešne odbúravať. Dávno tak už neplatí, že elektromobily majú v porovnaní s benzínovými či dieselovými motormi mizerný výkon, nižšiu bezpečnosť, alebo príliš dlhú návratnosť počiatočnej investície. Poprední svetoví výrobcovia áut postupne naskakujú na vlnu elektromobilizmu a zdá sa, že budúcnosť je pre elektrické vozidlá viac než priaznivá.

Dôležitý je dojazd

Jedným z faktorov, ktoré odrážajú kvalitu a použiteľnosť elektromobilu v bežnej premávke, je ich dojazd. Akumulátory elektrických áut a ich kapacita sú práve tou najdiskutovanejšou témou, keďže sa od nich odvíja okrem dojazdu aj cena elektromobilov. Nie je to tak dávno, čo sa hranica dojazdu posunula nad magických 200 km. V súčasnosti sa dojazd na jedno nabitie líši automobil od automobilu – niektoré atakujú hranicu 500 km, americký gigant Tesla hlási už pokorených dokonca 1000 (!) km na jedno nabitie. Je prirodzené, že postupným vývojom akumulátorov budú tieto hranice iba stúpať.

Kde nabíjať

Čo ešte donedávna bránilo väčšiemu rozmachu elektromobility, bola nedostatočná infraštruktúra nabíjacích staníc. V súčasnosti je však sieť týchto staníc v celej Európe pomerne rozšírená a veľmi potešiteľnou je skutočnosť, že Slovensko obsadzuje v infraštruktúre nabíjacích staníc popredné priečky. Čísla rastú každým dňom a v porovnaní s inými západnými krajinami, ale napríklad aj našimi susedmi, u nás skutočne majiteľ elektromobilu nemusí mať strach, že mu pri dlhšej ceste jednoducho niekde “dôjde šťava”. Infraštruktúra je pomerne zahustená, nabíjačky sa postupne stávajú bežnou súčasťou podzemných garáží,obchodných centier či multifunkčných objektov, čoraz častejšie sa objavujú ale aj na benzínových pumpách, pri diaľniciach a iných významnejších cestách. Veľkú časť z nich majú “na svedomí” veľkí dodávatelia elektriny, zdatne im však sekunduje aj súkromný sektor. Sieť nabíjacích staníc si môžete overiť napríklad na adrese www.nabky.com. Pokiaľ by ste sa so svojim elektromobilom chceli vydať mimo Slovenska, bude treba trochu zvažovať. Kým v krajinách západne od našich hraníc s infraštruktúrou nabíjacích staníc nebudete mať problém, v krajinách ako Maďarsko, Ukrajina, ale aj Rumunsko, Bulharsko či Srbsko už môžete pocítiť ich nižší počet. Aj v týchto krajinách sa situácia vyvíja k lepšiemu, no pravdepodobnosť, že narazíte na úseky, kde budete musieť prepočítavať potrebný dojazd, určite vzrastie. Mapu nabíjacích staníc v Európe nájdete napríklad na www.chargemap.com.

Zo striedavého na jednosmerný prúd

Nabíjanie elektromobilu funguje na jednoduchom princípe rovnako ako nabíjanie mobilného telefónu. Základným rozdelením, ktoré tu možno aplikovať, je nabíjanie jednosmerným alebo striedavým prúdom. Analogicky k uvedenému môžeme rozdeliť aj nabíjacie stanice – stanice na striedavý prúd (do 22 kW/32A) a nabíjacie stanice na jednosmerný prúd (nad 22 kW/32A). Keďže batériové články dokážu uskladniť energiu získanú len z jednosmerného prúdu, striedavým prúdom možno automobil nabiť iba cez medzičlánok – prevodník v palubnej nabíjačke, inštalovanej priamo vo vozidle. Pokiaľ si zaobstaráte kábel so správnymi portami, budete môcť nabíjať auto aj zo svojej domácej siete, takéto nabíjanie však bude práve kvôli nutnosti transformácie nepomerne pomalé. Jednofázová domáca zásuvka vám za 10 hodín nabíjania poskytne dojazd zhruba 140 km. Praktickejšou náhradou sú tzv. wallboxy, nabíjacie porty, ktoré sa inštalujú na stenu a ktoré vám poskytnú až šesťkrát vyššiu rýchlosť nabíjania. Dôležitým aspektom však nie je iba výkon nabíjacej stanice, ale tiež schopnosť akumulátora v automobile takýto výkon spracovať. Ak na to batéria vo vozidle nie je uspôsobená, palubný počítač výkon nabíjačky upraví tak, aby predišiel prípadnému poškodeniu batérie.

Nabíjací port typu Mennekes

Kým si dáte kávičku

Vo všeobecnosti sa na cestách stretnete s troma rôznymi typmi nabíjacích portov. Európskym štandardom je od roku 2013 tzv. Type 2, nazývaný aj Mennekes podľa nemeckej firmy, ktorá tento port vyrába. Okrem tohto štandardizovaného typu existujú porty CCS (skratka Combo Charging System – kombinovaný nabíjací systém, ktorý podporuje nabíjanie jednosmerným aj striedavým prúdom) a porty CHAdeMO, ktoré sú štandardom pre autá ázijských výrobcov. Tieto sú však už o niečo menej obvyklé.

Nabíjací port typu CCS

V princípe si technickými odlišnosťami nemusíte príliš lámať hlavu. Palubné počítače v elektromobiloch vás dokážu upozorniť, ktorá nabíjacia stanica je na nabíjanie najvhodnejšia, nehovoriac o tom, že v súvislosti s nabíjaním elektromobilov a nabíjacími stanicami jestvuje už aj množstvo mobilných aplikácii. Čoraz hlasnejšie sa však hovorí aj o nových a oveľa výkonnejších nabíjacích staniciach, ktoré vo vzájomnej spolupráci vyvíjajú rôzne automobilky a ktorých výkon by sa mal pohybovať od 350 kW vyššie. Najodvážnejšie odhady hovoria, že by tieto stanice mali byť schopné nabiť veľké batérie elektromobilov za 5 až 10 minút. Je to síce ešte hudba budúcnosti, ale pre elektrické autá a tým aj pre životné prostredie sú to určite pozitívne vyhliadky.