P. Balšan: Záložné zdroje fungujú správne, keď klient ani nevie, že ich má

Záložné zdroje elektriny, tiež označované ako UPS systémy (z anglického uninterruptible power supply – neprerušiteľný zdroj energie), majú na trhu špecifické postavenie. Napájanie zo siete nemusí byť 100 % spoľahlivé a v zariadeniach, kde by akýkoľvek výpadok elektriny mohol mať vážne následky, preberajú celú zodpovednosť práve UPS systémy.

Hoci jestvujú aj záložné systémy určené do domácností, oveľa významnejšie využitie nachádzajú vo veľkých infraštruktúrach. Jednou z firiem, ktorá sa takýmito riešeniami zaoberá, je aj spoločnosť Altron SK, a.s., ktorá je dlhodobo stabilným obchodným partnerom firmy Legrand. O fungovaní UPS systémov a vzájomnej spolupráci sme sa zhovárali so zástupcom Altron SK, a.s., pánom Petrom Balšanom.

Altron patrí ku globálnym hráčom v oblasti riešení dátových infraštruktúr. Ako dlho spolupracujete so spoločnosťou Legrand?

S Legrandom spolupracujeme už viac ako 10 rokov. Začali sme nákupom komponentov do dátových centier, išlo o istiace prvky, výkonové ističe, káblové trasy pre LAN optiku, štruktúrovanú kabeláž, prípojnicové systémy, skrátka všetko potrebné na vybudovanie takejto kritickej infraštruktúry. Keď Legrand vstúpil do segmentu záložných zdrojov, rozšírili sme portfólio aj o tieto produkty a následne sme ich projektovali do našich riešení, keďže zodpovedali vysokým štandardom, ktoré zákazníci požadujú.

Akým spôsobom firmy spolupracujú v súčasnosti?

Momentálne sme servisný partner a distribútor produktov Legrand. Spolupráca funguje aj vďaka tomu, že Altron je spoločnosť, ktorá nie je závislá na konkrétnej značke a Legrand je jedna z mála firiem, ktorá rešpektuje takýto prístup. Je to otvorená spoločnosť, či už k partnerom alebo riešeniam.

S Legrandom spolupracujete aj v oblasti záložných zdrojov. Ide o niektoré špecifické produkty?

Áno, ale v princípe používame celý produktový rad záložných zdrojov, ktorý Legrand ponúka.

Záložné zdroje Legrand radu DAKER DK

Kde všade možno UPS systémy využiť?

Veľkosť spektra je, dá sa povedať, neobmedzená, keďže na elektrinu už je dnes všetko. Podstatné využitie nájdu záložné zdroje všade tam, kde nejaké koncové zariadenie vyžaduje trvalý chod bez výpadku napájania. Ide najmä o serverovne, dátové centrá, nemocnice, petrochemický priemysel, a podobne.

Pokiaľ ide o komplexnejšie inštalácie, dá sa hovoriť o nejakej konkrétnej dobe, ktorú UPS systém dokáže “utiahnuť”? Ťažko si predstaviť dlhodobejší výpadok, povedzme, v nemocnici…

Vo všeobecnosti je doba zálohovania “záložných systémov” neobmedzená, keďže pri komplexnom zálohovaní nejde iba o UPS. Vždy ide o kaskádovitý systém komponentov. Okrem UPS a akumulátorov, kde je doba zálohovania obmedzená kapacitou batérií, sú to ďalšie rôzne prvky elektroinštalačného rozvodu. Na konci je obvykle ešte náhradný zdroj, napr. generátor, teda motor, ktorý tento trvalý chod zabezpečuje. Ide o paralelno-redundantné systémy, ktoré sa v prípade porúch navzájom “zaskakujú” tak, aby sa porucha neprejavila na koncovom zariadení.

Existuje nejaký reakčný čas medzi výpadkom a naštartovaním záložného zdroja?

Záleží na definícii “záložného” zdroja. UPS zdroje fungujú na tzv. online princípe, kde je spínací čas, teda prechod z verejnej siete na záložný zdroj, nulový, alebo ide rádovo o milisekundy. Napríklad pri motorgenerátore to ale môžu byť sekundy. Záleží na tom, ako je záložný systém navrhnutý a aké sú požiadavky prevádzky. Niektoré zariadenia majú schopnosť vydržať bez napájania nejaký čas (napr. klimatizačné jednotky), niektoré zariadenia dokážu vydržať vďaka interným kapacitám (napr. bezpečnostné systémy, ktoré majú vlastné batérie). Tieto mechanizmy výpadok neovplyvní, pri iných však spínací čas striktne musí byť nulový. Je to dané návrhom technického riešenia ako celku. Ďalej tiež normami, resp. legislatívou, ktorá pri konkrétnych zariadeniach a prevádzkach presne uvádza, aký môže byť maximálny reakčný čas pri výpadkoch jednotlivých technológii.

Do vývoja týchto infraštruktúr zasahuje legislatíva?

Samozrejme, tým, že ide o elektrické zariadenia, vzťahujú sa na ne legislatívne podmienky. Ide napríklad o technické a bezpečnostné normy. Taktiež kritické zariadenia musia mať v zmysle legislatívy garantované napájanie. Závisí to tiež od konkrétnej inštalácie. Iná legislatíva a normy platia pre bežné “obchodné” aplikácie, o niečo prísnejšie to je pri aplikáciách protipožiarnych, zdravotníckych, dopravných, atď. Zákon hovorí, ako majú byť nainštalované, v akom prevedení, ale tiež ako má byť v týchto intenciách poskytovaný servis.

Záložné zdroje Legrand radu KEOR

Ako je to s prípadnými výpadkami záložného zdroja?

Záložné zdroje sú vo všeobecnosti relatívne stabilné, s minimálnou poruchovosťou. Na to sú v podstate vyvíjané, koncepčne i technicky. Rozprávame sa o základnej idei týchto zariadení. UPS sú na konci napájacieho reťazca a to, čo sa pokazí za UPS, je už havária. Medzi UPS a koncovým zariadením je – zjednodušene povedané – len kábel, nefunguje tam už nijaký ďalší medzičlánok. Tu keď nastane chyba, napájané zariadenie sa vypína. UPS je práve ten komponent, ktorý garantuje bezpečný chod a prevádzku tých najdôležitejších zariadení. V istom zmysle je to referencia výrobcov. Musia si na tom dať záležať, pretože ak je daný komponent nespoľahlivý, tak neplní svoju funkciu.

Samozrejme, načo je niekomu istiace lano, ktoré neistí…

Presne tak. Záložné systémy sú z odborného hľadiska trochu špecifické. Hovorí sa, že ak klient ani nevie o tom, že ich má, vtedy to funguje správe. Až keď nastane naozaj nejaká havarijná situácia, vtedy sa náhle zistí, že niečo také ako záložné zdroje v budove existuje. Dodávateľ je v pozadí, kým to všetko ide, tak to nie je vidieť. Taký opačný marketing. Našťastie, môžem povedať, že v prípade výrobkov spoločnosti Legrand k opisovaným problémom nedochádza. Spolupracujeme už 10 rokov a, ako som uviedol, nielen v rámci UPS komponentov. Neobávame sa, že by práve tieto zariadenia mali mať iný level kvality, ako všetko ostatné, čo Legrand ponúka.  

Ponuku UPS riešení Legrand nájdete na našej stránke http://ups.legrand.sk/.